Tiež si, priatelia, občas vravíte: keby som mal extrovertnejšiu povahu, lepšiu "fasádu", menej zvedavých rodičov...To by bol život! To by som bol úplne spokojný! Alebo druhá verzia: Keď si nájdem chlapca/dievča, keď ma Pán úplne uzdraví, potom budem naozaj šťastný/šťastná.
Dneska počas psychicky náročnej prechádzky uvedomila, že je to asi môj problém, že mám pred sebou vždy novú metu a vravím si, že keď ju dosiahnem, už mi nebude nič chýbať a život bude jednoducho "pohodička". Ale Boh chce, aby som tú "pohodičku" zažívala už teraz a v psychickom i fyzickou rozpoložení, ktoré mám a ktoré mi dal. Nemôžem čakať do svojich 99 rokov, kedy budem fakt dosť dobrá v modlitbe a vo vzťahoch, ak ešte nejakí moji kamaráti vôbec budú jaksi nažive, aby som vyštartovala do boja a Hospodinovou mocou robila veľké činy ako starozákonní "bohatieri". Veď ani apoštoli neboli "borci v nablýskanej zbroji" (no, možno nablýskané brnenie mali, ale brnenie Ducha). A o to asi ide...
Pán to asi aj povedal (Lk 12, 27- 30):
| Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. | |
|
Človek je často ako kaktus...A zoberte si, aká je to nesympatická bylina. Teda ja som ju osobne nikdy nemala v láske, už len preto, že ešte počas môjho útleho, nepokrsteného a "poverčivostnejšieho" obdobia som verila, že kaktus v izbe znamená, že sa nikdy nevydám a potencionálni uchádzači o moju ruku budú odplašení. No, a mamka mi ho dávala, k mojim značným rozpakom a nevôli, na okno. Ale späť k jadru...:) Keď si to tak vezmete, kaktus skoro nikdy nekvitne, teda aspoň mne ten "holobriadok" nekvitol, ale myslím, že jeho krajšie obdobie je dosť zriedkavé. No a byť kaktusom znamená, stále sedieť na okne, alebo na gauči (to je jedno) a čakať, kým vykvitnem. (V tom dobrom slova zmysle, nie že zo mňa bude pekný kvietok :O) Znamená to, sťažovať sa stále na to, čo nemám a hľadieť za obzor, skrytá pod vlnami melancholického tsunami, miesto aby sa radovala z toho, čo práve mám... ...ako fialka...Poviete si, taký tuctový kvet. Nič extra. Žiadna sláva. To má dneska na okne každý. Fialka už ničím neprekvapí. Chýba jej proste šmrnc. Ale je to pravda? Neviem, čo by povedali správni "herbofili", ale pre mňa je fialka radostnou "bojovníčkou", čo nečaká, kým bude taká krásna, ako jej exotické rovesníčky, ale teší (sa) svojimi kvetmi neustále. Je spokojná s tým, čo má. A tak, to je možno výzva aj pre mňa, nie, aby som si začala hovoriť, že som tuctovka ako nejaká fialka, ale aby som ďakovala Bohu za to, čo mi momentálne dáva a neustále sa radovala a plnila svoje poslanie, ktoré mi Boh v tomto období života zveril a nečakala, kým dostanem lepší meč, či krajšieho koňa. |
|
| . |
Na podobné téma také psal svatý Jan Zlatoústý. Možná to frknu na vaváka.<br />
Díky za povzbuzení.
tak jo, jirouchu, frkni...:)rada si to prečítam... a nemáš zač, som rada, že si povzbudený...:)
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.