O Dark Vaderovi, palici a palmovom liste

Milí priatelia,

človeka ani nenapadne, čo sa môže stať, keď vstúpi na most...A to nie kadejaký most, ale Karlov.

Tak si idem ponorená do kráčania a zrazu vidím...Palmové listy. Tak som si vravela, kde sa tam asi vzali, odkiaľ ich tí neboráci majú...Po chvíli, ako to už býva, mi došlo, že asi nevyrástol na Kampe kokosovník, čo ma síce sklamalo, ale budem sa s tým musieť zmieriť. Procesia ma naplnila "kresťanskou radosťou", ale zároveň hanbou a ľútosťou. Pripadala som si ako Dark Vader, stojaci na druhej strane. Vravela som Hospodinovi: "Kurňa, Pane, to už fakt so mnou začína byť také zlé? Kde sa len podela tá "dobrá" katolíčka???" Procesia sa pomaly stratila v diali. Šla som teda ďalej, s hanbou na tričku, teda na bunde (bola dosť zima), keď som zbadala dedka. Nebol to síce kúzelný deduško a nemal ani zlaté vlasy, ale vďaka nemu som si uvedomila, čo je to viera. Malý, zhrbený, v jednej ruke mal paličku, pomaličky "si šmatlal" a v druhej ruke zvieral palmový list, ktorý mi pripomínal víťaznú zástavu. I keď bol posledný, procesiu už ani nebolo vidieť, on si šiel ďalej. Možno sa nidky nedozvie, že mi vydal svedectvo. Možno ani nebude vedieť, že som preň písala tieto riadky.

Ani my nevieme, aj keď poslední a o palici, ako si nás Boh použije, aby sme vydali svedectvo druhým. A možno to nebudeme ani tušiť. A možno, ktovie či o nás niekto práve nepíše hoci aj takéto riadky.