„Hle, já jsem s tebou. Budu tě střežit všude, kam půjdeš.“ Gn 28, 15

Keď je kresťan dobrý teoretik, ale...

25. 6. 2010 0:38
Rubrika: Nezařazené

Milí priatelia,

tak som si dneska uvedomila, že hranica priateľstva môže byť veľmi krehká.

Neviem, čím to je, že ľudia dokážu byť tak chladní. (Neurazte sa, ale niekedy mi to príde ako česká značka :O). Nie že ja by som nebola k niektorým jedincom chladná, ale i tak mi príde, že ja sa nedokážem neangažovať citovo voči nejakej osobe. Nemalo by to tak ale byť? Nemali by sme tvoriť spoločenstvo? Čo je potom to pravé agapé? To asi nie je systém "kamarát na jedno použitie", "spoznať a zahodiť".  Myslím, že keď mám niekoho rada, tak ho mám rada s tým, aký je a budem ho mať rada stále. Príde mi ale dosť nerealistické mu nedať v takom prípade aj kus samého seba. Lenže potom nechápem, že niektorým je to fakt šumák, a to všetko. Niekedy mi príde, že mrazený hrášok a mrkva v mraziarenskom boxe majú voči sebe vrelejší vzťah ako mnohí kresťania. Ako možno aj moje spoločenstvo. Viem, ja tiež nie som vždy tá, čo ho vytvára a čo sa úprimne snaží. Možno by som si najprv mala "vyšprajcnúť" to brvno z oka, čo ma tam tak tlačí, ale môj zámer nie je ani tak kritizovať, i keď mám k tomu sklony, že furt niečo "reklamujem", by som sa tým mohla živiť :O, ale možno som len chcela skôr položiť otázku. Ako to vlastne je? S nami kresťanmi? A s láskou? A so spoločenstvom? O čom to je, keď sa tam druhí cítia neprijatí? Niekedy mi príde, že to všetko, čo hlásame, čo je predsa každému tak jasné, je práve to, čo nakoniec nerobíme. Alebo si myslíme, akí sme v tom dobrí, ale v skutočnosti si vyberáme ľudí, ktorí sa nám hodia a ktorých odvrhneme alebo im budeme dávať, i keď nevedome najavo, že sú nám úplne ukradnutí.  Myslím, že aj ja som celkom dobrá "kresťanka teoretička".

Zobrazeno 514×

Komentáře

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Nuvio