Začiatok - príbeh kráľovskej dcéry

Ahoj priatelia, 

možno trochu a možno trochu namyslene (ale len trochu) som sa rozhodla, keďže už za chvíľu pôjdem, teda skôr poletím, do Mexika. 

Tak som sa rozhodla, keďže celé to rozhodnutie bolo spojené s veľa rôznymi peripetiami, ťažkosťami a následnými zázrakmi, keď sa tie ťažkosti riešili, lepšie povedané, keď ich Boh riešil, písať si tu taký malý denník z ciest. 

A to z niekoľkých príčin:

1. Som egocentrické a rada sa delím s tým, čo zažijem.

2. Môj "jazyk lásky" je pozornosť, preto sa rada delím s tým, čo zažijem. 

3. Budem ďaleko, tak aspoň moji kamaráti a bratia na budú mať signál o mojej geografickej a duchovnej polohe.

A to hlavné...

Uvedomila som si pred nedávnom a prijala som, že Boh je dobrý a že naozaj robí zázraky. A komu inému by ich robil ako nám, svojim deťom?

Áno, sme jeho deti. Asi všetci sme to počuli, mne to bolo povedané, keď som v 17 prijímala krst, ale došlo mi to až o pár rokov neskôr (nebudem tu písať, koľko mám rokov :D). Všetci sme už o tom počuli, ale kto z nás si to naozaj uvedomuje? Pre mňa to bolo ako počuť tečúci potok niekde medzi stromami, z ktorého som však nemohla piť. 

Až neskôr mi došlo, že je to na mne, aby som vstala, predrala sa skrze to húštie až k Bohu, prameňu zázrakov. 

Zázrak nie je totiž len to, že sa vám pán Ježiš zjaví, keď obedujete v kuchyni alebo vám uzdraví zlomenú nohu. 

Zázrak nie je len uzdravenie a obrátenie srdce. 

Zázrak sa deje každý deň, vždy keď sa vyrieši nejaký problém, keď sa na nás niekto usmeje, keď svieti slnko či keď dostaneme kvety.

Preto by som sa s vami rada podelila o tie zázraky, ktoré Boh pre mňa bude robiť. Verím, že to bude cesta i pre mňa, aby som bola schopná ich vidieť v každom dni a v každej usmiatej tvári. 

Snáď sa na mňa za to nebudete hnevať. :)