„Hle, já jsem s tebou. Budu tě střežit všude, kam půjdeš.“ Gn 28, 15

Ako sa z Boha nezblázniť?

9. 6. 2012 22:02
Rubrika: Nezařazené

Žiť s Bohom je ako jazda na bicykli (na kole), proste niekedy to ide do kopca, inokedy z kopca, niekedy sa zdá, že to ide skoro sama, a inokedy zase to vôbec nešlape. Keď sa k tomu pridajú ešte tie prazvláštne nápady spojené s Božou vôľou. No, koniec!

Ešte sa mi do toho zapletie vždy aj otázka modlitby. Človek sa modlí a modlí, skoro sa mu z hlavy parí, a nič! Veľké guľaté Nič. Nedeje sa proste NIČ. Modlím sa vôbec správne? Nemala by som zmeniť desiatok ruženca? Nejak tú modlitbu obnoviť, nakopnúť? Hm, potom príde tá chvíľa, kedy sa všelijako a všemožne snažíte, avšak stále máte v rukách len to Nič. Tam, kde by ste čakali minimálne potok, ak nie celé more, je len vyschnutá zem. Prečo to Boh len robí? To ho tak štvem? Alebo na mňa zabudol?

Ďalším hlavolamom, mojím obľúbeným, je Božia vôľa. To je vám, pre pána Jána, taký podnik! Zistiť, aká je Božia vôľa a žiť podľa nej. To je fuška! Človek by nemusel už skoro ani chodiť do školy, na rozbrúdenie mozkových a srdcových závitov totiž úplne stačí premýšľať o tom, čo od nás Boh chce, aby sme urobili. Aká je moja cesta?

A keď sa mi všetky tieto body nasčítajú je to poriadna "jazda". Ako sa ale z Boha nezblázniť?

Napadla ma jedna vec (okrem skalopevnej trpezlivosti a kresťanskej miernosti a trochy čokolády). Boh je Láska - to je asi každému z nás jasné. Boh je otec - i to tak nejak berieme. Ale predsa, ak je Boh Láska a je náš otec, musí chcieť pre nás len to najlepšie, nie? Predsa by teda nechcel, aby sme sa trápili a miesto elegantného plávania labutí sa v živote len "čvachtali" ako také škaredé káčatká. Tak som to tak nejak začala brať do uvahy. Boh chce pre mňa len to najlepšie a urobí všetko preto, aby som to najlepšie v živote aj dostala. Nemusím sa preto zožierať až tak nad tým, čo bolo alebo čo má prísť. Dôležité je, že som s ním, s tým, ktorý ma má tak rád. Asi ma neprestane znepokojovať hľadanie jeho vôle, proste celkovo môj osud, ale rada by som žila v dôvere v toho, kto ma vedie a kto za mňa nuestále bojuje (a bojoval na kríži). Asi sa nevyhnem facke, i keď sa budem veľmi uhýbať, i tak to občas schytám, ale viem, že Boh z každej štipľavej facky dokáže urobiť pohladenie. To je jedna z vecí, ktorá ma na ňom tak fascinuje a na ktorej je postavená moja viera, lebo len Boh dokáže urobiť i zo zlého niečo krásne.

Tak nám všetkým prajem, aby sme sa z hľadania a strácania Božích vecí nezbláznili, ale nechali sa v dôvere viesť tým, ktorý sa o nás stará.

Zobrazeno 669×

Komentáře

Nelly15

Aké pekné!!

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Nuvio