O Božom slovníku

Ahojte, priatelia,

dnes som sa v jednej z oceánu knižiek od Anselma Grüna, nemeckého benediktína a psychológa, objavila prekrásnu myšlienku. Jedná sa o Božie slovo (Slovo), ktoré je podané takým možno trochu netradičným spôsobom. A keďže v našom spoločenstve (patrím do hnutia Oáza) preberáme pôsobenie Božieho slova v našom živote, zaujalo ma to ešte viac. :)

Všetci vieme, čo sa dá robiť s Božím slovom. Môžeme ho čítať ako rozprávku, brutálne napínavú science-fiction story... Môžeme ho prijať ako slovo, ktoré síce berieme, že pochádza od Boha, ale ďalej sa nad tým veľmi nevzrušujeme alebo ho môžeme prijať ako Božie slovo, ktoré má moc, naozajstnú silu pretvoriť naše životy.

Tiež vieme, že existuje aj Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom, a to je Ježiš Kristus.

Tu by ste to mohli prestať čítať a povedať si, že som sa zbláznila, pretože píšem o veciach, ktoré pozná každý blbec...:) (Keď neberiem do uvahy fakt, že ste to možno vzdali už po prvom odstavci a tých, čo to nespravili, týmto srdečne zdravím). Avšak ja som chcela hovoriť o obidvoch slovách, o Písme i o Vtelenom Slove.

Na základe toho, ako chápeme slovo, môžeme povedať, že Boh sa vyslovuje a že sa vyslovil vo svojom Synovi.

Ale vyslovuje sa len v ňom?

Toto je možno trochu odvážna otázka, vravíte si, nielen, že píše o notoricky známej veci, ale ešte aj plodí bludy ako na bežiacom páse. :)

Boh sa vyslovil skutočne vo svojom Synovi.

No my sme dostali dar Ducha Svätého, boli sme stvorení na Boží obraz ( i keď je pekne zaprášený občas a tie rámy moc nesedia). Božie Slovo v nás prebýva!

Boh sa chce vysloviť aj skrze nás! Každý z nás nesie v sebe jedinečnú podobu, jedinečnú Božiu vlastnosť, ktorú Boh chce zjaviť, ktorá je len naša. A to je naša pravá podstata. A môže to byť slovo ako milosrdenstvo, pokoj, radosť, priateľstvo, pomoc, úsmev. Každý z nás má obrovské množstvo darov a zvláštnu kombináciu slov, ktoré v nás vyslovuje Vtelený Boh (Božie Slovo).

Tu ma napadla paralela s Kristovým Telom z listu Korintským  (1 Kor 12, 12 - 31).

My všetci spoločne tvoríme Božie Slovo, jeho abecedu. Každé slovo je podstatné, každé písmeno má svoj jedinečný význam. Veď keby som nechcela nechať Boha, aby sa vo mne vyslovil, ako chce On sám, v Jeho abecede by zostalo prázdne miesto. V Božom slovníku by chýbal jeden výraz.

Koľko mu ich tam chýba už teraz?

Vďaka tomu som si uvedomila, že sa nemusím snažiť byť extrovertná, zábavná, veselá a neviem čo všetko. Nemusím byť extrovert, keď taká nie som. Boh má pre mňa iné slovo, písmeno, bez ktorého by jeho abeceda nebola úplná a ktoré na mňa presne pasuje a s ktorým to budem proste ja.